Svedectvo o povolaní sestry Mary of Mercy
Ako je možné, že mladá žena, ktorá v 90. rokoch pracovala v New Yorku, spoznala a vstúpila do rehoľnej kongregácie založenej len pár rokov predtým v malom mestečku v Argentíne? Tak ako pri každom povolaní k rehoľnému životu, zasiahla Božia prozreteľnosť a prostredníctvom verných nástrojov Boh priťahuje k sebe to, čo mu patrí. V roku 1990 som ukončila vysokoškolské štúdium a hneď som si našla prácu v New Yorku. Podarilo sa mi to! Nájdem si bohatého manžela a budem mať všetko. A tak sa môj život odvíjal v materialistickom a svetskom prostredí (v ktorom som sa cítila veľmi pohodlne), až kým nezasiahol Boh. Hoci som ho nehľadala, Boh mi vyšiel v ústrety v New Yorku. Naučila som sa čo najviac o svojej viere, spoznala som výnimočných ľudí, ktorí pomohli zmeniť dejiny (otec Groeschel, otec Andrew Apostoli, kardinál O’Connor, matka Agnus Mary atď.), videla som pápeža Jána Pavla II. na Svetovom dni mládeže v Colorade, prežívala som svoju vieru novým a odvážnym spôsobom a videla som aj iných, ako sa približujú k viere. Celý môj život sa zmenil! A uprostred toho všetkého vstúpila na scénu Panna Mária. V roku 1993 sa jeden mladík z našej skupiny priateľov zoznámil s argentínskymi kňazmi a krátko nato vstúpil do inštitútu „Vteleného Slova“ a začal svoj noviciát v Brooklyne.
To nás všetkých zaskočilo! Vtedy sa objavilo toto ďalšie povolanie… a moje srdce sa začalo trápiť. Moje plány už boli hotové a navyše môj vtedajší priateľ konvertoval na katolicizmus. V mojom srdci však stále pretrvávala veľká túžba. Ako by som mohla byť matkou početnej rodiny a zároveň sa naďalej plne angažovať v Cirkvi? Modlila som sa k svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša, ale ani ona mi nepomáhala… V decembri som k nej odmodlila deväťdňovú modlitbu: ak by ďalšia rozkvitnutá ruža bola červená, znamenalo by to, že Boh ma chce za rehoľníčku; ak by bola žltá, vydala by som sa a stala by som sa manželkou a matkou. Posledný deň novény ružový ker zakvitol: bola žltá! Keď som sa však k nej priblížila, videla som, že zvonku je žltá a zvnútra červená! Čo teraz?… Sloboda! Teraz ma Boh prosil, aby som mu slobodne odovzdala svoj život, aby som sa spolu s Ním podieľala na diele vykúpenia. Pri hľadaní toho správneho miesta som sa rozhodla, že pre mňa je dôležité, aby išlo o dobre zakotvenú kongregáciu – nič, teda čo by malo súvis s novou charizmou –, o kongregáciu, ktorá by bola vo všetkých ohľadoch verná Cirkvi: v liturgii, v modlitbe, v komunitnom živote, v nosení hábitu, s veľkou úctou voči sľubom a k Panne Márii. Pre mňa bolo dôležité vstúpiť do kongregácie, v ktorej by som mohla absolvovať formáciu v USA, a samozrejme, kde by sa hovorilo po anglicky, lebo som si bola istá, že nikdy by som sa nemohla naučiť iný jazyk. Zase som si robila svoje plány… Keď nás ten mladík, ktorý vstúpil do inštitútu „Del Verbo Encarnado“, pozval na slávnosť obliekania reverendy 25. marca 1994, celá naša skupina priateľov sa zišla a odvážne sa vybrala do „East New York Brooklyn“.
Naše sestry (o ktorých som dovtedy nikdy nepočula) dorazili už deň predtým! Vstúpila som k Servidoras a 2. februára 1995 som prijala hábit. O pár dní neskôr som odcestovala do Argentíny, aby som začala svoju formáciu (v španielčine!). Už bolo dosť svojich vlastných plánov a kladenia hraníc Bohu… Ďakujem Matke milosrdenstva za všetky milosti a dary, ktoré som cez ňu dostala, najmä za dar povolania.